Prechod na navigáciu Hlavné menu
Stredné Ponitrie - MAS - LEADER

História územia

Stredné Ponitrie

História územia MAS Stredné Ponitrie obcí je bohatá, hodnoverné pramene uvádzajú 12. storočie, v ktorom sa na danom území začali chronologicky zakladať osady a obce, avšak vyvíjali sa každá z nich svojráznym spôsobom. Dejiny väčšiny obcí sú spojené s menami miestnych zemepánov. Z výskumu je známa existencia človeka v danej oblasti asi pred 100 000 rokmi. V obci Žabokreky nad Nitrou sú doklady z osídlenia mladého paleolitu, nachádza sa tu totiž pohrebisko z 8. storočia a nálezy starej keramiky sa objavili v obciach Brodzany a Krásno, pričom v obci Krásno sa dodnes zachovalo veľké slovanské pohrebisko z 11.-14. storočia. V Klátovej Novej Vsi, Malých Kršteňanoch a Hradišti sú zachované výšinné a ostrožné hradiská, najmä valy s rozoznateľnými bránami. Keltské hradisko z 9. storočia pod názvom Michalov vrch sa nachádza v chotári obce Veľký Klíž. Michalov vrch patrí medzi najstaršie hrady na Slovensku. Bol už na Lazarovej mape Slovenska. Je to najväčšia vyvýšenina s dobrým výhľadom do údolia Hornej Nitry.

Mimoriadne bohato sú tu zastúpené pamiatky sakrálnej architektúry a umenia siahajúce až do praveku a staroveku (Venuša z Krásna, kostoly, kostolíky), ale tiež starobylé šľachtické sídla - kaštiele.


 

Historické a kultúrne pamiatky

Pýchou Stredného Ponitria sú staré kostoly a viacero kaštieľov a historických stavieb, ktoré slúžili ako panské sídla. Pôvodnej ľudovej architektúry sa zachovalo veľmi málo. Celkom sa na území okresu Partizánske nachádza 70 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, vrátane sôch, súsoší, pomníkov a pamätných miest.

V Brodzanoch, uprostred obce, dominuje renesančný kaštieľ zo 17. storočia postavený na starších základoch, zbarokizovaný koncom 18. storočia. Dnes tu sídli Slovanské múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina, hoci tento veľký ruský básnik v kaštieli nikdy nebol. V roku 1844 kaštieľ vlastnil rakúsky diplomat v Rusku Gustav Friesenhof. Od roku 1852 tu žila jeho druhá manželka A. N. Gončarovová, sestra Puškinovej manželky, ktorá ju v Brodzanoch navštevovala spolu s deťmi A. S. Puškina. Literárno-múzejná expozícia slovensko-ruských literárnych a kultúrnych vzťahov je z pohľadu návštevníkov jedinečná najmä preto, že nesleduje vývin iba jednej národnej literatúry, ale aj vývin slovenskej literatúry v kontexte širších slovensko-ruských vzťahov od najstarších čias až po 20. storočie. Historické salóny zaujmú dobovým i pôvodným nábytkom a osobnými predmetmi, rodinnými albumami a bohatou obrazovou výzdobou. Steny zdobia obrazy, ktoré maľovala dcéra Friesenhofovcov, ale aj obrazy iných umelcov. Život a dielo A. S. Puškina približuje sála s portrétmi, kresbami a knihami, ktoré súvisia so životom tohto klasika ruskej poézie. Múzeum je otvorené pre verejnosť v pondelok až v piatok od 9.00 do 15.00 hodiny, v sobotu od 10.00 do 14.00 hodiny.

V Klátovej Novej Vsi môžete vidieť hneď tri kaštiele. Prvým je renesančná tvŕdza z polovice 16. storočia postavená ako štvorvežový poschodový kaštieľ. Dlhé roky bol zdevastovaný a slúžil poľnohospodárskemu družstvu ako sklad. V roku 1969 sa stal majetkom obce a v osemdesiatych rokoch ho dala obec komplexne zrekonštruovať. Dnes slúži ako obradná sieň s moderným interiérom, pričom stavba si zvonka zachovala pôvodnú architektúru. Dominantou obce je však veľký neobarokový kaštieľ z 18. storočia s priľahlým historickým parkom. Po rekonštrukcii v 70-ych rokoch slúži ako školiace stredisko Štatistického úradu SR a verejnosti nie je prístupný. Tretím kaštieľom je malebný secesný objekt v Janovej Vsi, tiež s parkom, v ktorom sú vysadené aj cudzokrajné dreviny. Posledný majiteľ ho daroval štátu s tým, že bude slúžiť pre ozdravné účely detí. Niekoľko desaťročí tomu aj tak bolo. Nedávno prešiel kaštieľ do majetku obce. Historickým skvostom v katastri obce Klátova Nová Ves, v časti Sádok, je neskororománsky kostol z 12. storočia, kde prebieha intenzívny archeologický výskum. Výsledkom je objavenie a postupné reštaurovanie vzácnych fresiek. Ku kostolu, ale aj ku všetkým spomínaným pamiatkám sa dostanete po náučnom chodníku, ktorý vybudovala obec v roku 2008 pod názvom Po stopách kultúrnohistorických pamiatok obce Klátova Nová Ves.

Vo Veľkom Klíži, v časti Klížske Hradište stojí uprostred cintorína malebný kamenný kostolík z 12. storočia. Na požiadanie a po dohode s OcÚ je prístupný aj interiér. Z Klížskeho Hradišťa vás turistická značka privedie k pútnickému miestu, nalúku Vrchhora, kde stojí baroková kaplnka z roku 1740 a zrúcanina bývalého pútnického kostola. Odtiaľto je to len kúsok na skalnaté bralo Michalov vrch, kde kedysi stál strážny hrad, po ktorom neostali už žiadne stopy.

Vo Veľkých Uherciach vás hneď na začiatku obce privíta honosný, pôvodne renesančný kaštieľ zo 17. storočia, ktorý bol v 19. storočí prestavaný v romantizujúcom neogotickom slohu. Počas vojnových rokov bol majiteľmi opustený, istý čas bol majetkom prezidentskej kancelárie, potom prešiel do majetku obce a pred niekoľkými rokmi sa vrátil späť do rúk pôvodných majiteľov Thonetovcov, resp. ich potomkov, ktorí v súčasnosti kaštieľ komplexne rekonštruujú. Je prísľub, že po skončení obnovy bude časť kaštieľa prístupná aj verejnosti.

Najväčšia obec regiónu Bošany je známa svojou garbiarskou tradíciou. Najvzácnejšou pamiatkou obce je kaštieľ Bošányiovcov z roku 1415, ktorý bol v dôsledku tureckého nebezpečenstva v roku 1550 prestavaný na ranorenesančný opevnený kaštieľ. V súčasnosti sa rekonštruuje a stáva sa peknou dominantou obce. V ďalšom neskorobarokovom kaštieli z roku 1776 strávila posledné roky života barónka Adelhaida Krieghammer, manželka generála jazdectva a jedného z posledných ministrov vojny Rakúsko-uhorskej monarchie baróna Edmunda Krieghammera, ktorá je aj pochovaná v rodinnej hrobke na miestnom cintoríne.
 
Chynorany sa zasa môžu pochváliť jediným národopisným múzeom v regióne, v historickom objekte, v ktorom býval a pôsobil básnik Valentín Beniak. Súčasťou objektu je aj Pamätná izba Valentína Beniaka, kde sa schádzajú a vzdávajú úctu básnikovi účastníci Slovenského festivalu poézie Beniakove Chynorany. Národopisné múzeum tvorí niekoľko miestností, ktoré sú zariadené v štýle našich starých materí so zbierkou každodenných predmetov v domácnosti, pri práci na poli atď. Súčasťou múzea je aj zbierka pôvodných ľudových krojov a malých domových oltárikov. Múzeum i Pamätná izba sú prístupné verejnosti kedykoľvek podľa dohody s OcÚ.


 

dnes je: 15.8.2018

meniny má: Marcela

podrobný kalendár


798113

Úvodná stránka